Giovanni Pietro Caraffa pochádzal zo vznešenej šľachtickej rodiny v Neapolskom kráľovstve. Mal drsné, surové až násilnícke spôsoby. Ako 78 ročný sa po búrlivých škriepkach kardinálov stal 23. mája 1555 pápežom Pavlom IV. Na pápežský stolec sv. Petra v Ríme zasadol človek, ktorý bol neústupčivý, ukrutný a neoblomný. Treba podotknúť, že to bolo v čase, keď pretrvávala kríza v katolíckej cirkvi. Novozvolený pápež si do Ríma pozval niektorých členov svojej rodiny a medzi nimi aj troch synov svojho brata, grófa Montaria. Traja synovci pápeža obsadili tri významné posty pri sv. stolici.
Najstarší don Juan Caraffa sa stal vojvodom z Palliana a pápež ho poveril vedením vojsk sv. stolice. Druhý, don Carlo Caraffa bol maltézskym rytierom a kardinálom a v Ríme prvým ministrom. Posledný z trojice, don Antonio Caraffa sa stal markízom Montabella a bol na čele pápežskej osobnej stráže. K pápežovi púšťal len toho, kto mu vyhovoval. Všetci traja pri nástupe do pápežských služieb nadobudli veľké majetky a hodnosti a vplyvom svojho postavenia ich ďalšej rozširovali.
Najstarší synovec – vojvoda z Palliana sa oženil s bohatou Violentou z Cordony, ktorá pochádzala z bohatej španielskej šľachty. Bola veľmi pekná, hrdá a duchaplná žena. Spolu s ňou do Ríma prišiel aj jej brat D. Fernando, gróf z Aliffe. Bol majetkuchtivý, na čo chcel využiť postavenie svojho švagra. Vojvoda viedol svoj dvor v prepychu. Jeho obľúbencom sa stal šľachtic Marcello Capecci. Vyznačoval sa svojou krásou a tiež bol známy zvodca žien.
Svoju dôvernú priateľku mala aj vojvodkyňa, ktorá bola aj príbuzná švagrovej rodiny – markíza z Montabella. Volala sa Diana Brancaccová. Jej sa vojvodkyňa so všetkým zdôverovala a jedine k nej sa správala vľúdne a priateľsky. Obidvaja spomenutí priatelia rodiny zohrali dôležitú úlohu.Mladý Marcello sa beznádejne zaľúbil do vojvodkyne. Svoju lásku zatajoval a nedokázal sa s tým zveriť ani svojej pani. On dobre vedel ako ju vojvoda zanedbáva a rád sa dáva obletovať inými ženami. Na deň Obriezky Pána, tajomník vojvodu Andrea Lanfranchi usporiadal slávnostnú večeru, na ktorej sa zúčastnili významné osobnosti. Medzi nimi aj traja pápežovi synovci. Záhadne medzi hosťami bola aj známa kurtizána Matruccia, okolo ktorej sa začal obšmietať Marcello. To sa ale nepáčilo kardinálovi a prvému ministrovi. Ten na večierok prišiel v civilnom obleku s kordom pri boku. Nastala škriepka a kardinál vytasil meč. Šarvátka sa skončila, ale zvesť o nej sa rozniesla po celom Ríme. Od svojho spoločníka pri modlitbe breviára sa dozvedel o nej aj pápež. Rozzúril sa, zvolal kardinálov a vyčítal im, že ho o počínaní jeho synovcov včas neinformovali.
Všetkých troch synovcov zbavil funkcií v Ríme a vypovedal ich z mesta. Kardinál, vojvoda z Palliana s manželkou a jej brat gróf Aliffe sa usadili v jednej dedinke. Nechýbala tam ani Diana, vojvodkinina priateľka a Marcello, vojvodov priateľ. Takto sa skončila éra pôsobenia synovcov, ale aj pápeža v Ríme. Vzťah medzi vojvodkyňou a Marcellom sa vystupňoval. Pri jednej vhodnej príležitosti jej vyznal verejne lásku, na čo ho ona vyzvala, aby jej dal pokoj. Zdôverila sa s tým svojej priateľke Diane. Diana, ktorá bola zaľúbená do istého šľachtica pri dvore markíza z Montabella využila vhodnú príležitosť a o láske medzi Marcellom a vojvodkyňou vyrozprávala vojvodovi. Ten zúril a nechcel tomu uveriť. Nakoniec ho o tom presvedčila a sám ju prichytil v izbe vojvodkyne. Diana si od toho veľa sľubovala. Verila, že sa vojvoda prihovorí u svojho brata markíza o uzavretí manželstva medzi Dianou a spomínaným šľachticom.
Vojvoda sa rozhodol vymyslieť nejaký vhodný spôsob, ako odstrániť Marcella. Dal ho zatknúť a za pomoci svojho brata kardinála a švagra Aliffe sa ho podarilo odsúdiť na smrť. Ešte skôr než odvisol, trikrát ho prepichol svojou dýkou. Súčasne s ním zomrela násilnou smrťou aj Diana, ktorá to všetko spôsobila. Na pápežský stolec zasadol Pius IV., ktorý patril k španielskej klike. Obidvoch bratov Caraffovcov dal postaviť pred súd a obidvaja odvisli, ale vraždy a úklady sa neskončili. Gróf Aliffe, brat vojvodkyne dal svoju sestru popraviť. Na poprave bol aj istý kapucín, ktorý pomohol priviesť na svet ďalšieho pokračovateľa rodu, ale až po smrti svojej matky. V čase tejto krutej vraždy bola tehotná v šiestom – siedmom mesiaci. Skončila sa cesta krutých Caraffovcov v 16. storočí.
Z rodinných príslušníkov naďalej v pápežských službách ostal len syn najmladšieho zo synovcov pápeža Pavla IV. Ten sa stal kardinálom. Takýto bol stručný osud prastrýkov toho Caraffu, ktorý sa neslávne zapísal aj do histórie Prešova. Poznatky o osobe grófa Antonia Caraffu, ktorý neslávne vošiel do histórie tzv. Prešovskými jatkami sú už čitateľom všeobecne známe z rôznych publikácií. Najvieryhodnejšie o ňom píše Peter Kónya v publikácii „Prešovské jatky alebo Prešovský súd v roku 1687“.